Proste som nemohol odolat tejto správe/ clánku.
Ako smutne sa to cíta, ale pre mna to bola tiež zaujímavá história/ dejiny. Divné, že situácia sa, zdá sa, neodzrkadlila v baníckych správach/ hláseniach a financnej burze JAR (Republika Južnej Afriky). Ci? Posledné nedelné noviny pokryli Oppenheimerov predaj celého rodinného podielu De Beers (najvacší tažca diamantu na svete založený v roku 1880) za $5.2 miliardy do rúk Anglo American (jedna z najvacších banníckych spolocnosti sveta). Predseda Nicky Oppenheimer hovorí, že to nebolo lahké rozhodnutie.
(úvod z anonymného emailu)
“Smrt baní Južnej Afriky je smrtou Južnej Afriky
Mike Smith,
20/2/2011
Existuje vela mikrokozmov (verzií o menších rozmerov) úpadku, ktorý jeden môže použit ako príklady úpadku makrokozmu / celku Južnej Afriky. V mnohých ohladoch je rozmach banníctva Južnej Afriky a jeho súcasný úpadok za BEE
(systém vymenovania Cernochov do pozícií Belochov; tie firmy, ktoré nie sú zapojené, nedostanú žiadnu vládnu podporu) systému ANC (Africký Národný Kongres: politická strana, ktorú založil Nelson Mandela) vlády mikrokozmom rozkvetu Juho-Africkej republiky za Aparteidu a jej úpadku za Marxistického teroristického režimu ANC.
Pocas prvej polovice 20teho storocia bolo na niekolkých farmách na juh od mesta Odendaalsrus vo Freestate (1 z 5 okresov JA) objavené zlato. Po druhej Svetovej Vojne, Sir Ernest Oppenheimer a jeho Anglo- Americká korporácia, predchodca Anglo Gold skúpili všetky bannícke práva v tom okolí a rozhodli sa dolovat ten najvzácnejší objav zlata v dejinách Južnej Afriky.
Ceny nehnutelností v Odendaalsrus vyleteli nahor, a tak sa Sir Ernest Oppenheimer rozhodol postavit pre svojich banníkov svoje vlastné mesto miesto toho, aby platil prehnané ceny v Odendaalsrus.
Previezol sa 20 km južne a vyliezol na kopec menom Koppie-alleen (Kopec osamotený) a pozrel sa dole na nížiny, kde budú stát jeho bane a rozhodol sa postavit mesto od nuly, nazvané Welkom, pomenované podla farmy, kde bolo objavené prvý krát.
Ludia mesta Odendaalsrus boli nahnevaní a zaviedli ho na súd namietajúc proti novému mestu. Právnik Ernesta Oppenheimer bol Abram (Bram) Fischer, Afrikánsky komunistický a proti-aparteidový aktivista, ktorý bude neskôr obhajovat Nelsona Mandela na Rivonia súde.
Fischer bol Rhodéskym Ucencom (titul nositela štipendia) na Oxford University a v roku 1932 prešiel do Sovietského Zvazu. On bol tiež neskôr ocenený Leninovou Cenou Mieru (1966), Sovietský ekvivalent Nobelovej Ceny Mieru. Cena bola normálne udelovaná popredným Komunistom, ktoí neboli obcanmi Sovietu.
Fischer, zhodou náhod, bol ženatý s Molly Krige, neterou liberálneho búrského (biele obyvatelstvo JA hovoriace Arikáncinou, jazyk európskych kolonistov Juho-Afriky) generála Jana Smuts. Ona bola tiež neochvejná Komunistka. Nicmenej, v roku 1947 Krajinský snem udelil Oppenheimerovi rodný list mesta Welkom.
Oppenheimer si v mysli predstavil krásne záhradné mesto so širokými ulicami. On zadal zákazku na dizajn/ návrh poprednému mestskému projektantovi Williamovi Backhouse a umeleckej záhradnícke Joane Prim. Pre Backhouse bolo plánovanie mesta od nuly splneným snom. Priestor nebol na rovinách Freestate problém, a tak navrhol ulice široké bez semaforov len s kruhovými križovatkami, aby premávka prúdila … a žiadne výškové budovy. V strede Mesta chcel Rímske Fórum s námestím, kde by sa mohol zhromaždovat mestský lud. To bolo obklopené cestou v tvare konskej podkovy širokou 75 metrov, láskavo známej mestskými ludmi ako “Hoefie”, skratka Akrikánskeho slova “hoefyster” s významom konská podkova.
Sportové kluby, golfové kluby, olympionické bazény, kiná, divadlá, nemocnice, parky, školy, a technické univerzity a letisko boli postavené … všetko prostredníctvom zlatého bohatstva pod pôdou. Mesto prilákalo ludí z celej Južnej Afriky. Peniaze sa sypali; plati boli vysoké.
V sedemdesiatych rokoch Anglo Gold prevádzkovalo šest baní s 22 šachtami na hlbkovej úrovni, v ktorých pracovalo 122,000 ludí. Bane Welkomu vyrábali 35% zlata Južnej Afriky, ktorá obratom produkovala 75% svetového zlata. Každý jazdil v novom aute minimálne každý rok. Hovorilo sa, že ked bol popolník plný, treba kúpit nové auto. “Hoefie” podkova viedla k hot-rod kultúre Welkomu, kde sa mladí muži v noci vozievali sem a tam, predvádzajúc svoje Ford Cortina s orlami namalovanými na kapote a s plamenmi po stranách, srstovinou na palubnej doske a plastovými pomarancami na anténach. Táto kultúra tiež dala vzniku stavbe pretekárskej trasy Grand Prix vo Welkom. Casy boli dobré pre bielych robotníkov.
Dokonca aj v nedalekom cernošskom obvode Thabong a zmiešanecnkom obvode Bronville bola životná úroven velmi vysoká.
Ale potom ANC v roku 1994 prevzalo kontrolu, zvacša s pomocou Oppenheimerovcov a J.P. Morgan, ktorý v roku 1917 založil Anglo-Americkú Spolocnost. Sotva co ANC prevzalo kontrolu nad krajinou, oni nechceli len kúsok z koláca banníckeho priemyslu ale celú vec.
Cierne Ekonomické Splnomocnenie (BEE) bolo zavedené a bane boli nútené rozdat polovicu svojho majetku ciernym clenom ANC. Nápis Pre Anglo-Americkú Korporáciu bol na stene a predtým ako mohli stratit všetko sa v roku 1999 zlúcili s Minorco (bannícka spolocnost so sídlom v Luxemburgsku) a presunuli svoje majetky do Londýna.
Za posledných 10 – 15 rokov Welkom prišlo o 100, 000 pracovných miest. Kolesá baní sa viac už neotácajú a hluk z baní tak isto ako hot-rod stíchol. Zigguratu-podobné steny slizkých priehrád popri ceste R73 sú posledným pozostatkom raz prosperujúceho banníckeho priemyslu. Dnes sú bane v rukách BEE spolocností a sú rabované pre kov do šrotu. Obec/ mestská samospráva Matjabeng je riadená ANC. V Júne 2011 to prišlo do popredia ako jeden z najhorších príkladov korupcie a zlej vlády ANC. Ako malé mesto utratilo R 2 miliardy na riskantných obchodoch (R je symbol penažnej meny Južnej Afriky; v súcasnosti by sa to rovnalo okolo $170 miliónov ci Є140 miliónov).
Vacšina belochov opustila Welkom. Cernosi tvoria 90 % obyvatelstva a beloši 8 %. Povedat, že mesto je tienom toho, cím bolo by bolo zvelicovanie. Upadok je ocividný všade a rýchlo sa stáva mestom duchov. Tisíc patsto domov pre personál dýcha prázdnotou. Dokonca aj kostoly zatvorili dvere. Zvyšní belosi v oblasti, povacšine farmári vzpierajú krádežiam zásob, a brutálnym útokom na farmy, muceniam a vraždám.
Inde to nie je o nic lepšie. Aurora bana v Grootvlei, ktorú vlastnia rodiny Zuma a Mandela a v jednom štádiu zamestnávali 5000 pracovníkov majú dnes menej ako 200. Aurora je teraz mestom duchov. Osmeho Marca 2011 v TV show Carte Blanche bolo odhalené, že Cosatu nazýva vlastníkov Aurora (clenovia rodín Zuma a Mandela) “Super vykoristovatelmi” …
Ak existuje priepast zúfalstva, títo muži v ubytovniach sa v nej nachádzajú. V Grootvlei, blízko Springs je voda a elektrina odpojená; záchody sú šokom. V dobré dni sa im dostane teplé jedlo. Dve hodiny jazdy západne v Klerksdorp sa nachádza Orkney bana. Je tu neodvratný pocit smútku. Hrnce na varenie sú tu tiež prázdne. Ntsani Mohapi bol v bani od polovice 70. rokov; mal by byt v rade na dôchodok, no to všetko je teraz prec. “Sú ludia, ktorí placú, sú ludia, ktorí zomierajú pretože obchodujeme s ludmi, ktorí klamú.” Ako sa dnes majú veci, stovky banníkov sú v cakacej lehote na prácu; milióny nemajú vyplatené platy. Zeny opustili svojich mužov, deti vypadli zo školy, ludia sú na ciernej listine. Nemôžu si dokonca uplatnit nárok UIF (Konto Poistenia v prípade Nezamestnanosti).
Obvinenia proti riaditelom Aurora sú usvedcujúce: odvtedy, co v roku 2009 prevzali Pandozi bane, ktoré boli v tom case plne funkcné, boli obvinení z neplatenia platov, robenia nekonecných porušených slubov, spreneverenia penazí z UIF a penzíjneho konta a vylúpenia majetku, za ktorý nezaplatili. Zdroj Carte Blanche
Dokonca aj BBC obsiahle informovala o tom ako Zuma a Mandela rodiny vykoristujú svojich pracovníkov a správajú sa k nim horšie ako ku psom. Zatial co clenovia Zuma a Mandela rodín tlstnú a bohatnú, neplatia svojim vyhladovaný pracovníkom, co z nich robí otrokárov. Je toto “Sloboda”, o ktorej Zuma a Mandela hovorili a pre, ktorú bojovali? Oni neboli Bojovníkmi za Slobodu. Oni nebojovali za Slobodu ludí, ale skôr za zotrocenie ludí pod okovami komunizmu.
Grootvlei bana je v súcasnosti v troskách. To, co nemohlo byt ukradnuté a predané do šrotu je rozsekané a predané Cínskej štátnej banníckej spolocnosti Shandong Gold. Biely majster v Aurora sa môže len prizerat ako sa ozbíjanie bane pokracuje. Toto je to isté ANC, ktoré chce znárodnit bane, banky a farmy.
Dokážete si vôbec predstavit totálne zotrocenie Cernochov, schátralost a zánik Južnej Afriky, ktorý bude nasledovat?
Akonáhle rieky zlata a iných dôležitých minerálov, ktoré kedysi prúdili z Južnej Afriky jedna po druhej vyschnú v dôsledku BEE a znárodnovania, svet a zvlášt Oppenheimerovci budú umierat túžbou po starých dobrých casoch, ked Južnú Afriku mali na starosti belosi a oni zarábali svoj majland. Ešte príde den, ked si uvedomia, že možno stavili na nesprávneho kona.
Pretože Cernosi sú viac a viac ožobracovaní ich ANC pánmi a Južná Afrika je hnaná do situácie podobnej hladujúcemu Zimbabwe, ešte príde den ked Cernochom bude chýbat Apartheid a budú po nom túžit.
Tak ci tak, tí, ktorí vypustili džina / ducha z flaše ho budú musiet do nej znovu dostat.
Hlavný Zdroj: Allister Sparks, Beyond the Miracle: Inside the New South Africa / Za hranicami Zázraku: V Novej Južnej Afrike, 2003, Strana 239-246 ”
Druhotný zdroj: http://mikesmithspoliticalcommentary.blogspot.com/2011/09/death-of-south-africas-mines-is death.html
Allister Sparks je jedným z najviac uznávaných vedúcich novinárov tejto krajiny. Jeho informácie môžu isto byt len pravdivé, a mnohé z nich sú už dobre známe. Toto je povinné cítanie: Zanecháva Vás to ohúrených a dôkladne neoklamaných. Niet divu, že vláda potrebuje “zákon o utajení”!
(záver z anonymného emailu)
Táto správa bola pôvodne odoslaná 2/12/2011
Kam Odtialto 